Jedinecná nehnuteľnosť s bohatou históriou, ktorá ponúka výnimocnú intimitu a pokoj, v bezprostrednej blízkosti mesta (30 km od centra Záhrebu, 30 km od letiska Franjo Tudman).

Centrálnu casť usadlosti tvorí náhorná plosina na vrchole kopca obklopená lesom s rozlohou 15 000 metrov stvorcových. m2, na ktorom bolo postavených niekoľko budov a samotným centrom panstva je kastieľ. Jedinecnou výhodou je stavebný pozemok o rozlohe 13 200 m2, na rovinatom vrchole kopca, obklopený lesom a 20 ha pozemku, ktorý ponúka ďalsiu moznosť vyuzitia pozemku na rôzne úcely. Nehnuteľnosť sa rozkladá na ploche 196 000 m2 (jedinecný pozemok vo vlastníctve predávajúceho).

V súlade s Plánom územného rozvoja Mesta Sv. Ivana Zelinu, centrálna casť nehnuteľnosti okolo budov vo výmere 13 200 m2 je v zóne stavebného územia, ako aj casť nehnuteľnosti pri prístupovej ceste o výmere € 13 500 m2, pricom zvysok pozemku je poľnohospodársky alebo lesný.

Podľa územnoplánovacej dokumentácie nie je ustanovené, ze by sa mal pre toto územie vypracovať podrobný plán rozvoja.

Budova kastieľa pozostáva z prízemia a dvoch podlazí (prízemie 117 m2, poschodie 142 m2, druhé poschodie 157,5 m2, spolu 416 m2), vonkajsie rozmery 21 x 10,30 m.

Budova bola postavená v roku 1794 ako kúria grófskeho rodu Draskovic-Bara, a odvtedy bola niekoľkokrát rozsírená.

2005 bola budova ciastocne zrekonstruovaná (ozdobená fasáda, nová strecha a vonkajsie tesárske práce). V celom objekte bola zavedená nová elektroinstalácia, voda, kanalizácia a instalované viacúrovňové plynové ústredné kúrenie.

V budove je instalovaný panoramatický výťah. Stupeň interiérového dizajnu budovy je vysoký „roh bau". Objekt je napojený na vodovod, elektrinu a mestský plyn. Objekt nie je pod ochranou kultúrneho dedicstva.

Súcasťou nehnuteľnosti je aj stravovacie zariadenie (126 m2, vínna pivnica 80 m2), dve garáze a stajňa.

Na východnej strane pozemku sa nachádza zdroj pitnej vody, ktorý je vybetónovaný a uzavretý ako cerpacia stanica pre potreby nehnuteľnosti.

Nácrty z histórie

História regiónu Zelin je spojená so slávnym chorvátskym sľachtickým rodom Domjanic, pretoze uz v roku 1596 bol Stjepan Domjanic udelený sľachtickým zoznamom a erbom.

Podľa vtedajsích zvyklostí chorvátska sľachta rozsirovala svoj vplyv sobásmi, zveľaďovala svoje majetky a stavala hrady - kúrie, takze Regina pl. Domjanic, zenatý grófka Draskovic, postavil okolo roku 1790 na mieste starého dreveného kastieľa hrad Golubovec. V tom istom case, teda v roku 1794, sa zacala výstavba kastieľa v Donji Zelina. Do západnej stítovej steny bola zabudovaná kamenná tabuľa s oznacením 1794, ktorá existuje dodnes. Kastieľ bol postavený na mieste predtým existujúcej budovy.

Zalozením pozemkových kníh v roku 1902 sľachtic Franjo Baraca pl. Matilda Barac, rodená Domjanic.

Z manzelstva pl. Franje Baraė a Matilde Baraė sa narodili styri deti; Milutin, Vladimir, Antun a Marija, z ktorých najvýznamnejsí je Milutin Baraĉ, pretoze uz v roku 1905 sa stal jediným vlastníkom celého panstva v Donji Zelina – kastieľa Baraĉ.

Milutin Baracsa narodil v roku 1848, zomrel 22. júla 1938 a bol pochovaný na miestnom cintoríne v Donji Zelina. Je staviteľom a prvým riaditeľom vtedajsej najväcsej európskej ropnej rafinérie, rafinérie Rijeka, ktorá oficiálne zacala svoju cinnosť 14. septembra 1883.

Na zaciatku 20. storocia bol súcasne technickým riaditeľom piatich rafinérií v piatich rôznych európskych krajinách. Okrem toho, ze Baracbol zaznamenaný ako jedno z najvýznamnejsích mien európskej ropnej histórie, vynikal aj svojimi prírodovednými úspechmi. Vynálezcom je úľ "Baracevka".

Pocas druhej svetovej vojny objekty panstva zacali vyuzívať najskôr nemecké jednotky, kde istý cas pobýval Kurt Waldheim, neskorsí generálny tajomník Organizácie Spojených národov a prezident Rakúskej republiky, ako porucík Wehrmachtu.

Po skoncení druhej svetovej vojny bol majetok znárodnený a daný do správy poľnohospodárskemu druzstvu, ktoré na pozemku vysadilo jabloňovú plantáz. Podľa zákona o restitúcii majetku zabaveného pocas vlády komunizmu bol vsetok skonfiskovaný majetok vrátený predchádzajúcim vlastníkom a ich dedicom. Od roku 2002 je nehnuteľnosť vo vlastníctve rodiny predávajúceho a potom sa zacala sanácia.